Sloveni pred prijatím kresťanstva používali jednomennú sústavu, pričom meno bolo utvorené z apelatíva (všeobecného podstatného mena). Prijímanie mena bol slávnostný akt a meno malo zabezpečiť jeho nositeľovi vlastnosti, ktoré mu v mene želali – silu, zdravie, pokoj, dobro, priazeň bohov, slávu… Meno sa dávalo najčastejšie pri tzv. postrižinách – slávnosti prijímania medzi dospelých. Zložené meno svedčilo o šľachtickom pôvode.

Politicko-náboženské pomery zatlačili slovenské mená do úzadia, ale iba zdanlivo. Prijatím kresťanstva sa začala meniť aj menná sústava zaužívaná u Slovenov. Kresťanská viera priniesla krst. Spočiatku sa krstom naďalej prijímali slovenské (pohanské) mená, neskôr však cirkev začala požadovať, aby pokrstené deti prijali meno biblickej osoby, prípadne svätého. Výber kresťanského mena súvisel (najmä od 12. storočia) s tým, že pôvodný nositeľ mena (svätý) mal chrániť nositeľa tohto mena pred chorobami, nešťastiami a podobne.

Naši predkovia sa prijatím kresťanstva neradi vzdávali tradície slovenských mien. Tento „súboj“ medzi kresťanskými a pohanskými menami sa prejavoval napr. v tom, že jednomenná sústava sa čiastočne nahradila dvojmennou sústavou – jedno meno dostal človek pri krste (väčšinou išlo o cudzie, kresťanské meno), druhé meno plnilo funkciu prímena (t. j. bližšie charakterizovalo a identifikovalo jedinca) a mávalo apelatívny základ, ktorý dovtedy plnil funkciu jednoduchého predkresťanského osobného mena: Pauli dicti Koza (1431), Stephano dicto Kurchma (1313), Nicolaus dictus Pohar (1347). Neskôr sa z týchto prímen vyvinuli dnešné priezviská a definitívnu podobu nadobudla dvojmenná sústava, ktorú r. 1780 uzákonil Jozef II.

Návrat tradičných slovenských krstných mien prišiel až v devätnástom storočí s nástupom slovenského národného obrodenia, ktoré spustili Štúrovci – ako vieme, nazvali sa títo slovenskými menami na hrade Devín.

Preberme najskôr slovenské mená súčasné. Podľa kalendára sú tie mená nasledovné:

Agáta, Blahoslav, Blanka, Blažej, Blažena, Bohdan, Bohdana, Bohumil, Bohumír, Bohuš, Bohuslav, Bohuslava, Boleslav, Bonifác, Božena, Božidara, Branislav, Branislava, Bystrik, Ctibor, Dagmara, Dalibor, Daša, Dobromila, Dobroslav, Dobroslava, Dorota, Drahomíra, Drahomíra, Drahoslav, Drahoslava, Dušan, Dušana, Elena, Jarmila, Jarolím, Jaromír, Jaroslav, Jaroslava, Kamil, Kamila, Kazimír, Kvetoslava, Ladislav, Lesana, Lesia, Levoslav, Libuša, Ľubica, Ľubomír, Ľubomíra, Ľuboš, Ľuboslav, Ľudmila, Ľudomil, Ľudovít, Milada, Milan, Milena, Milica, Miloš, Miloslava, Milota, Miroslav, Miroslav, Miroslava, Mojmír, Natália, Pankrác, Pravoslav, Prokop, Radoslav, Radovan, Rastislav, Ružena, Sabína, Servác, Severín, Sláva, Slavomír, Slavomíra, Stanislav, Stanislava, Svätopluk, Svetlana, Svetozár, Tichomír, Urban, Václav, Vavrinec, Viera, Vieroslava, Vít, Vitazoslav, Vladimír, Vladimíra, Vladislav, Vlasta, Vlastimil, Vojtech, Vratislav, Vratko, Zdenka, Zdenko, Želmíra, Zlatica, Zlatko, Zoja, Zora, …

(Z Cividalského evanjeliára)
Aby sme mohli nazrieť na pôvodné slovenské mená, museli by sme mať nejaký písomný záznam z minulého obdobia, kde sa takéto pôvodné slovenské mená vyskytujú. Žiaľ, vplyvom plienenia Maďarov, Nemcov a Čechov, a priznajme si, aj nás samých – vieme dobre, ako Matúš Čák Trenčiansky úplne zbytočne vypálil archív na Nitrianskom hrade -, tých najstarších domácich zdrojov veľa nie je, ba dalo by sa povedať, že žiadne. Našťastie sú tu zdroje cudzie.

Naše kniežatá a iní naši predkovia chodievali na konci VIII. a v IX. stor. na púte do ktoréhosi severotalianskeho kláštora. Chodili sem aj pútnici z Nemecka, Slovinska, Chorvátska, Srbska a Bulharska. Svoje mená zapisovali, alebo dali zapísať na okrajoch pergamenového evanjelia, ktoré samo pochodí zo VI. storočia a dnes je uložené v kláštore v Cividale (slovinsky Čedad) blízko slovinských hraníc. Podrobným rozborom sa ukázalo, že predkom Slovákov z týchto mien patrí najpravdepodobnejšie 276 a 3 úlomkovité. Niektoré mohli patriť rovnako predkom Slovákov, ako Chorvátov a Slovincov; takých je 37 a 6 nejasných. Chorvátskych alebo slovinských zápisov mien je tu veľmi pravdepodobne 23, chorvátskych 14, slovinských 11, bulharských 6 a srbské 1. Pozrime sa na niektoré mená z tohto evanjelia (mená sme prispôsobili dnešnej výslovnosti a pravopisu a zoradili podľa abecedného poradia).

Svätopluk (Suentiepulc), jeho manželka Svätožizňa (Szuentezizna) a ich syn Predeslav (Predezlauz).

Bedoslav, Belka, Boželiša, Bratena (pre svoje ť je to slovenské meno), Byl(a), Capontemír (hora na východnom Slovensku na juh od Košíc sa volá Caponta), Čäk (Čech?), Čamír, Čežita, Čerelula, Čeresula, Čestimír, Črna, Črnamyš, Dalimír, Dej, Deva, Devodeľka, Devodesa, Devosta, Doblislav, Dobrava, Dobromysl, Dobrožizň, Drahoroh, Drahovid, Drahomír, Držimír, Hodeslava, Hostidrah, Hlavoš, Homír, Honimír, Choteš (porovnaj obec Kotešová), Ižajka, Järmesvet, Jäzdemír, Kan, Kanej, Koceľ, Kolotech, Komeráč, Koten, Kul, Lala, Lichomír, Ľuban, Ľudina, Ľutist, Mierislav, Milej, Miloš, Mirohoj, Mirona, Mnemír, Mnidrah, Mojenta, Mojenta, Mojislávka, Mstislav, Mysloňa, Myslosetej, Neadvid, Nehot, Nenadej, Nitrabor, Nosižír, Nosomír, Pačemira, Panenta, Pilenda, Podarom, Pordra, pre Braslav(preje stredoslovenské), Predeslav, Premil, pre Nenon, pre Slavonton(?), Pribina, Pribygor, Pribyslav, Primysl, Radoslav, Radosta, Radun, Rastislav, Rathoj, Ratipír, Razmeň, Rendk(?), Sbud, Sdihoj, Sdislav, Sebedrah, Sebela, Sebemysl(a), Sebetech, Sebina, Semiemysl, Semidrah, Semina, Semižir, Semja, Skrben, Slovenka, Soba, Sobieš, Sobehoj (západoslovanské sobie s o, juhoslovanské sebie, teraz sebi; stará slovenčina mala aj tvar sobie, napr. turčianske Sebeslavce majú v stredoveku aj doklady s o: Sobieslavce), Sebeslava, Sobina, Sobota, Sobov, Sonderad(?), Stamír, Strach, Stram, Stranomír, Svätopluk, Svätožizňa, Svojidrah, Synota, Tešoňa, Trebeľ, Trebeňa, Trebenta, Trpimír, Vencemír, Vitomysl, Vojimysl, Volodrah, Volomír, Žal, Ždan (porovnaj obec Ždaňa), Želeslav(a), Ženenta, Židemír, Žilic(bol v Pribinovej družine; koncové – c z praslovanského *tj ukazuje na západoslovanský pôvod; meno je v Conversio Bagoariorum at Carantanorum z r.871 v zápise na 24. jan. 850; toto meno podnes žije ako meno kraja od Blatenského jazera na juhovýchod; dnes maďarský Zselic /vyslov Želic/; v stredovekých listinách XIII. stor. atď. sú zápisy s -i v prvej i druhej slabike), Žitomysl, Zla, Žľtin, …

Dňa 24. januára 850 arcibiskup Liuprammus vysviaca Pribinovi kostol Panny Márie na jeho hrade pri Blatenskom jazere. Pri tomto akte boli prítomní Koceľ, Pribinovi veľmoži a sprievod arcibiskupa Liupramma. Conversio spomína aj tieto mená (zoradené podľa abecedného poradia):

Chotemír, Hojimír, Koceľ, Krmčin, Ľutomír, Skrben (skrb znamená starosť po slovinsky; porovnaj skrblík po česky; miestny názov Skrbeň na Morave), Sonderad (sond znamená súd, a rád), Unšat, Vitomír, Vlčina, Žilic, Žiška? (pôvodne Zeska, podľa Jána Stanislava ide o Čäčku), …

Bela II. potvrdzuje listinu sv. Ladislava, podľa ktorej 23 obcí má dodávať soľ bakoňbélskemu benediktínskemu opátstvu v Zadunajsku. Nachádzajú sa tam aj tieto mená:

Mutimír, Budka, Budiša, Uroš, Nanaša, Čakan, Valen, Deska, Leva, Biela, Sočan, Kuna, Kunej, Kveta, Bohuta, Ľuta, Taluta, Radovan, …

(R. 1138; prepis r. 1329.)
Niektoré mená vyzerajú už skôr ako dnešné priezviská.

Bodor, Horčík, Šípoš, Kok, Ižip, Japuch, Viduta, Mikula, Madača, Nemil, Budiša, Remeň, Beňa, Jemin, Žilic, Sena, Puka, Meroša, Doma, Vrbas, Potkan, Tuloch, Vlas, Žela, Kutaš, Bata, Japuch, Machar, Druhša, Čáslav, Inka, Hrab, Vojteš, Vadiš, Kračin, Pucik, Uroš, Tolucha, Beňäta, Kot, Vlkan, Šeba, Nosa, Semet, Brana, Machal, Lega, Järeslav, Kepiš, Gud, Koka, Janiš, Kazimír, Horša, Petušä, Uta, Uža, Chvala, Beňäta, Nanaj, Šeb, Beňa, Japuša, Sečeň (porovnaj obec Szécsény /Séčéň/ na maďarsko-slovenkých hraniciach), Sokol, Kňäz, Žizňäta, Sobolec, Vlkan, Kos, Čenka, Zadar, Bula, Bojan, Čecha Chrvat, Chvaľata, Mahlov, Moravec, Jakov, Tuka, Vojtech, Tapaj, Bodin, Mrav, Baša, Jakov, Japuch, Kračin, Guba, Chodylka, Vetuš, Chladáň, Puc, Zadar, Babiša, Dobor, Žlta, Beduš, Demuš, Kadan, Toma, Židemír, Vyšeslav, Vlaščina, Vasil, Lesín, Senín, Poľan, Doman, Kračin, Vlkov, Besed, a mnoho ďalších…

Autor: Blažena Ovsená

zdroj:  http://sclabonia.sk/2010/04/slovenske-meno-dieta/