Početné symbolické procedúry sú spojené so zemou. Ich pôvod je zjavne náboženský a odvodený z pradávneho kultu Matky zeme (Tellus Mater) . Početné kozmogonické mýty hovoria o nebesiach a zemi ako prvom božskom páre, zo zväzku ktorého vznikol život a vzišli bohovia. Symbolom takého zväzku bol dažď, dávajúci život rastlinstvu a preto chápaný ako plodivá sila, blesk, ba i pád meteoritu, od ktorých sa odvodzoval pozemský oheň. Miesto, kde udrel blesk, pokladalo sa za posvätné.

Na toto pradávne uctievanie Matky země poukazujú aj mnohé prísahy, ktoré sa zachovali v niektorých oblastiach až do novoveku. Zem v procedúrach obyčajového práva vystupuje nielen v úlohe božstva zaručujúceho pravdomluvnosť prísažníka, lebo vie všetko a pozná aj tie najskrytejšie myšlienky, lež aj ako vykonávatel' trestu. Presvedčenie, že Zem môže zaručiť pravdivosť prísahy pochádza akiste z predstavy o vševidúcnosti Zeme, ktorá sa podiela na vševidúcnosti Slnka. Ak Zem vidí, tak nie sama od seba, lež skrze Slnko, "per quem videt omnia tellus" (Ovidius - Premeny).

 Krivoprísažník sa vystavuje nebezpečenstvu, že sa mu zem rozstúpi pod nohami a pohltí ho -  v našom prostredí je  pozostatkom tejto viery staré slovenské úslovie „nech sa pod zem prepadnem ak to nie je pravda“. Veľmi zaujímavý je zvyk starých Bulharov - svedok na fudowom súde držal počas výpovede v hrsti trochu zeme , čo plne nahradzovalo slovnú formulu prísahy.

 Zem sa používala aj pri tzv. očistnej skúške, ktorá mala človeka podozrievaného z klamstva, priestupku a pod. očistiť od podozrenia. v starej islandskej rodovej Ságe o ľuďoch z Lososieho údolia sa uvádza procedúra, podľa ktorej na očistenie z podozrenia človek podozrievaný z klamnej výpovede mal prejsť pod pásom mačiny oddelenej od zeme. Zem sa pod pásom mačiny vykopala do takej hĺbky, aby sa podeň mohol postaviť človek. Ten, čo sa podroboval skúške, musel prejsť pod ním, a za čistého sa pokladal ten, kto pod pásom prešiel tak, že naň nespadol. Medzi elementárne symboly u Germánov patrila zem ako strážkyňa a dárkyňa magických síl hlavne pri symbolickom prevode pozemku, neskoršie majetku vôbec. Procedúra tohto aktu sa konala tak, že pôvodný majiteľ hádzal do podolku košele nadobúdateľa trávou obrastenú hrudu zeme, mačinu, alebo mu ju podal do rúk. Na Kaukaze u Chevsurov sa vyžadovalo, aby sa obe strany, t.j. predávajúci a kupujúci, vybrali spolu na pole, a tu, v prítomnosti aspoň jedného svedka predávajúci ukázal kupujúcemu nohou na pozemok, načo ňou dupol o zem so slovami: "Nech ti kúpa tohto pozemku poslúži na šťastie". Bez tohto tradičného aktu dohoda o kúpe a predaji by sa nepokladala za platnú.

Zložitejšie sa veci majú v prípade procedúry chýrnej Chrenecrudy, 58. kapitoly Lex Salica, t.j. zákonníka salických Frankov:
      "Ktokoľvek by zabil človeka, a zo všetkého svojho majetku by nemohol zaplatiť celú pokutu (Wergeld) prislúchajúcu z dôvodu toho zločinu, má priviesť 12 osôb, ktoré by prísahou potvrdili, že ani na zemi, ani pod zemou nemá nič viac, než to, čo už dal. Potom sa vráti do domu a vezme .do hrsti zem zo štyroch kútov svojho domu. Nato sa postaví do dverí, a na prahu, tvárou obrátený do stredu domu, ľavou rukou prehodí tú zem ponad plece na svojho najbližšieho príbuzného. Keď už jeho otec, jeho matka alebo jeho bratia dajú všetko čo majú, má tú zem hodiť na sestru svojej matky alebo na svojich synov, alebo na svojich troch najbližších príbuzných po ženskej linii. Nato má bosý a v košeli preskočiť o žrdi plot, ktorým je dom obkolesený. Keď tieto predpisy splní, traja príbuzní musia zaplatiť to, čo chýbalo do plnenia pokuty. Ak však niektorý z príbuzných je chudobný. . . , má hádzať tú istú zem pozberanú v štyroch kútoch domu na príbuzného bohatšieho než je sám, a boháč bude musieť (pokutu) zaplatiť. "

Výpisky zo štúdie: MÁGIA A SYMBOLIKA V PROCEDÚRACH OBYČAJOVÉHO PRÁVA (Ján Komorovský - Pavol Hamžík)