Vyskytuje sa buď vo forme kozmického stromu, zosobňujúceho univerzálnu koncepciu sveta, alebo v rôznych obmenách – strom poznania, strom plodnosti, ale i života a smrti, dobra a zla. Je známy v mnohých mytologických a filozoficko-náboženských systémoch rôznych národov staroveku a stredoveku. Symbolmi stromu sú ďalšie atribúty, s ktorými je spájaný: vtáky, hviezdy, ovocie a rozličné lunárne zvieratá podľa mytologických predstáv. Rodiaci strom bol považovaný za sakrum, tak ako vinič, moruša, broskyňa, datľa atď. Strom života sa chápe ako centrum a označuje regeneráciu, návrat do prvotného štádia dokonalosti, unitárnu kozmickú os dobra a zla. V mnohých tradíciách asociuje pád prvého človeka a jeho vyhnanie z raja tiež lunárne fázy. Reprezentuje začiatok a koniec cyklu, ovocie na ňom má guľatú formu slnka a vyjadruje počet mesiacov (12, 10). Môže mať aj podobu kvetinového kra s 3 vetvami. Ako magický strom je frekventovaný obrátený strom, koreňmi hore. V tejto podobe, dolu vrcholcom, bol na začiatku 20. storočia upevňovaný vianočný stromček. V iniciačných ceremoniáloch označuje zvrat, zmenu. Rastúci strom symbolizuje prechod z jednej fázy do druhej. V tomto zmysle je známy ako strom šťastia, ktorý zasadí otec pri narodení dieťaťa.Symbolika stromu života sa prejavovala nielen v ikonografii, ale aj v obradoch. Stromček zdobený jabĺčkami a orechmi bol symbolom obradov prechodu. Bol znakom svadobného sprievodu ako symbol opakovaného prežitia hriechu prarodičov. Vyskytoval sa aj pri pohrebe mládenca a dievky. Koniec životného cyklu symbolizuje strom života zobrazovaný na náhrobníkoch. Istý významový kód stromu života nesie i symbol jari, letečko, spojený s prechodom ročného obdobia z fázy zimy do jari. Strom života mohol byť spojený nielen s jednotlivcom, ale aj s celým spoločenstvom (máj).