23. mája v Ríme slávili Deň ruží/Dies rosae/Rosalia, u nás známy ako Rusadlá (u Lužných Slovanov Rusalje/Ružičalo/Rusali). Verilo sa, že počas nich v lesoch tancujú sivooké dlhovlasé rusalky - duše umretých panien/dievčat (obdobou boli víly alebo pri vode v sprievode kŕkania žiab bohynky, ktoré dopĺňal vodník/hastrman/topolec). Niekde vtedy stavali máje, čistili prameniská a studničky, pripravovali sa na žatvu a chodili na sená. Do Jána museli byť lúky pokosené, seno vysušené a zvezené. V lesnom prostredí končilo zalesňovanie/ dokončenie hory s odovzdaním venca z horských kvetov do horárne.

23. mája a 23. augusta Rimania na oslavu boha ohňa Vulcana usporadúvali ohňové slávnosti Vulcanalia (obdoba gréckeho remeselníckeho/kováčskeho sviatku Héfaistia). Kelti slávili 24. mája Deň matiek a v Grécku prijímal obete Hermés Trismegistos. V Rusku vtedy vynášali slamenú figurínu Rusalku na pole. Skoro v celej Európe sa obchádzali polia, domy zdobili vetvičkami, dočistili studničky, prvý raz vyháňali na pašu svine a zvolili kráľovský pár kvetov. Zákazy prinášať pohanské obete k starým mohutným alebo bútľavým stromom (pre boha plodnosti Telepina preukázateľné už u Chetitov), skalným výtvorom, studničkám a prameňom (napríklad už v Prvej knihe nariadení uhorského kráľa Ladislava I.) najmä vidiečania nerešpektovali. Postupne ich však nahradilo kladenie prevažne kvetov ku kaplnkám a krížom – Božím mukám; na viacerých miestach aj k sochám svätcov.

Zdroj: RNDr. Jozef Klinda: Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva