Archetypy živlov sa objavujú takmer v každej kultúre a bohato sa premietajú do nášho jazyka už od pradávných dôb. Sú to základné konštanty ľudského myslenia.

Dôležitá je idea, že jeden živel je schopný premenit sa v ďalší a takto je vytváraná nekonečná reťaz premieňajúcich sa životných foriem. Voda se pôsobením ohňa mení v paru, teda vzduch, vzduch sa dokáže zosileným tlakom skvapalniť, voda so zemou vytvorí bažinu, bažina môže vyschnúť v púšť, zrnko piesku môže byť nesené vetrom... Životné procesy sú tak neustálym miešaním (prelínaním) živlov v rôznych pomeroch. Tento náhľad ovplyvnil antickú filozofiiu a lekárstvo, rovnako aj staroindickú resp. indoeurópsku spiritualitu. V ľudovej reči sa k symbolike živlov neustále vraciame obratmi ako zahorieť láskou či vzplanúť hnevom (oheň), mať hlavu v oblakoch (vzduch), stáť pevne nohami na zemi (zem) alebo poď to spláchnuť (voda). Tieto obraty sú tak početné, zrozumiteľné a priliehavé, že nepotrebujú žiadne vysvetlenie a dokazujú, ako veľmi sú archetypy živlov v našom myslení a prežívání "živé". Koniec koncov sú to predsa "živly".

Slovo živý pochádza ze staroindického jívá (dživá). Koreň guei-v je velmi prastarý a všeobecne rozšírený. V slovanských jazykoch má slovo živý naviac konotáciu s uzdravováním sa, dobrým trávením - zažíváním, prežívaním i vyžíváním sa. Keď my Slovania niečo trávime, zažívame - vieme, že "sme na žive" (lat. vivere). Vlastne trávime nielen jedlo, ale i čas, takže dôležité životné okamžiky sú vlastne sústami – duchovnou potravou, ktorú musíme stráviť, prežiť, čo je dlhodobý proces, ktorý kontrastuje s okamžikovosťou objektivneho času. Živicou nazývali naši predkovia maizgu - teda to, čo prúdí vo vnútri stromov. Židký zasa znamenalo riedky v zmysle nie riedkeho lesa, ale riedkej kaše, tekutiny. Litovské giedras však znamená jasné, priehladné, číre. Teda židké = voda blížiaca sa svojou čírosťou nebi (vzduchu). Snáď sú prvopočiatky života pre Slovanov spojené s vodou a vzduchom, ve vode a na vzduchu sa cítili byť vo svojom živle. Odpovedalo by to aj ich prapôvodnej domovine na brehoch velkých ruských riek. I hradiská Velkej Moravy stávali na ostrovoch chránených vodou.

V pokračovaní tohto článku si detailnejšie rozoberieme symboliku jednotlivých živlov.

Budislav

Použitá literatúra: Banzhaf, Hajo: Živly ako obraz človeka