Dňa 19. júna naša občina Dažbogovi vnuci, spolu s aj ostatnými občinami, Perúnov kruh, Svätoháj rodnej viery, Rarach Turiec, Tvorilad a jednotlivcami z celého Slovenska oslávila Vajano.

Vajano patrí k cyklom letnej obradovosti, ktoré začínajú 24. apríla, na sv. Juraja (tzv. Jurské zvyky). Väčšina obradov, slávených od tohto obdobia, majú za úlohu zabezpečiť  dobrú úrodu. Ale aby som priblížil letný slnovrat. Obrad je spojený s ohňom. Funkcia ohňa je očistná a tiež ochranná. Oheň sa spája s najdôležitejším činiteľom preňho, čím je Slnko. A aby som neobišiel aj praktické stránky, od tohto dňa sa človek môže kúpať, pretože pálením vatier sa zahnali všetci vodní démoni. Táto noc bola najmä mládežou horlivo očakávaná, pretože sa mladí mohli vytancovať, vyspievať a ako bonus, sa toto celé nieslo v erotickom podtexte. Tanec a spev bol veľmi dôležitý, pretože pri týchto činnostiach vzniká hluk (pri treťom sprievodnom jave radšej nič nespomeniem J ), ako pri každej zábave. Tento hluk bol chrániaci, pretože demonštroval silu spoločenstva, čo malo odvrátiť zlé sily, ktoré sa aktivizovali aj v tento večer. Takže toľko z teórie.

Dobrí ľudia, aby oslávili tento sviatok, sa začali schádzať na Hrušove už od štvrtka a piatka. Najmä im sme vďační, pretože väčšinu vecí stihli pripraviť práve oni, čo nám aj pomohlo, keďže Perún nám ukázal, akú vie mať silu. Ale akí by sme to boli Slovania, ak by sme nespojili naše sily a nezačali stavebné práce s celtou. Úsilie sa nakoniec vyplatilo. Dvaja zmoknutí a zvyšok suchí.

Ale teraz už k dňu samotného sviatku. Deň sa začal ránom. Nič neobvyklé. Ale nie! Čo vám je?! Však to bolo ráno dňa, kedy je jeden z najväčších sviatkov v roku. Našťastie nervozita nás obišla, a tak prípravy mohli prebiehať bez akýchkoľvek ťažkostí. Ako prvé, čo bolo treba hneď z rána spraviť, bolo rozohnať hmlu. Našťastie nič ťažké. Stačilo nám zobudiť sa a vísť zo stanov, a chvíľu nato, sa prišiel na nás pozrieť Dažbog. Hmla opadla. Svojimi dlhými a mocnými, no predsa jemnými rukami nás začal štekliť, až sme zhadzovali so seba oblečenie od tepla.

Po výdatnom rannom pôste sme sa pustili rovno do práce. Bolo treba pokosiť, pohrabať, dreva nanosiť, porúbať a nachystať, spraviť  posvätný kruh a aj bránu doňho. Taktiež sa vyváralo celý deň veľa dobrôt, ktoré bolo cítiť až do Veľkého Krtíša.

Poludní sa tempo príprav zvoľnilo a mohli sme si zmerať sily v zápasení, lukostreľbe, či hode kameňom. Tiež tí z nás, ktorí ovládajú nejaké remeslo, nás s ním oboznámili. Potom sa vyhlásili víťazi (ale nie Vrbovskí) disciplín. Teda niečo pre telo aj pre rozum. A vraj kalokagatia je antický vynález. Pche.

Samotný obrad sa začal pri stmievaní. Dievčatá hádzali venčeky na falický symbol a my chlapci sme sa pozerali. Aj na venčeky, aj na dievčatá, ako im to ide. A išlo J Potom celí spokojní sme vyčkali, kým žreci vojdú do posvätného kruhu, aby sme po nich mohli vojsť aj my. Zapálila sa stredová vatra, od ktorej sa zapálili štyri fakle, s ktorými sa zakrepčil ozembuchový tanec a následne zapálili ohne na každej svetovej strane. V obrade boli spomenuté vďaky a prosby ako aj bohom, tak aj predkom. Po obrade sa začala hostina, po ktorej bola ukázaná rekonštrukcia mýtu Perúna so Zmejou, po ktorej sa začali rozprávať dávne, ale aj nie tak dávne príbehy.

Je veľmi pekné, že naše staré tradície aspoň takto pretrvávajú a sme radi všetkým, ktorý tak urobili a boli tam spolu s nami, našimi bohmi i predkami, bez ktorých by sme tu dnes neboli. Preto im všetkým kričme sláva, ale tiež nám, aby toto všetko tu ostalo aj pre našich vnukov, vnukov ich vnukov a takto stálo dookola, ako aj čas, ktorý tak plynie a my spolu s ním.

 Dalomír