Na regionálnom informačnom portáli Nitriansky patriot bol uverejnená krátky článok o sviatku Mokošin sviatok / Zádušnice, ktorý sme  dňa 30. 10.2009 zorganizovali spoločne s Perunovym kruhom Nitra. 

Vždy sa nájde pár desiatok ľudí, ktorí oslávia dušičky aj podľa staroslovanského zvyku. Nebolo tomu inak ani tohto roku. Zvyčajne ide o mladých ľudí,  ktorí majú záľubu v histórii, v starodávnych tradíciach alebo sa hrdo hlásia k odkazu našich predkov. Po zotmení, na studenej zoborskej lúke uprostred lesa sa zišli priaznivci staroslovanského zvyku vzdávať česť mŕtvym. Niektorí merali cestu do Nitry až z Banskej Bystrice či Martina – zvyčajne ide o starých známych, ktorí sa medzi sebou dobre poznajú. Obrad zosnulým spojili s obradom slovanskej bohyne Mokoši, matke živiteľke, patrónke úrodnosti a šičke osudu.

Samotný obrad staroslovanských dušičiek sa odohráva v kruhu okolo ohňa pod holým nebom. Ústrednou postavou je kňažka a jej pomocníci, ktorí sa zhovárajú s bohmi staroslovanského panteónu. Zhromažení jednotlivo vzdajú hold predkom, napijú sa trochu z medoviny, odlomia trochu z koláča a do zeme zahrabú malé plody alebo inú drobnú obetu ako symbol úcty a vďačnosti matke zemi, bohom i predkom– týmto úkonom si chcú zabezpečiť priazeň božstiev i budúcoročnú bohatú úrodu. Obrad sprevádza gajdoš a trubač na rohu.

História dušičiek (ako ľudovo označujeme sviatok Pamiatka zosnulých) je veľmi dlhá. Kresťanská podoba sviatku, tak ako ho poznáme dnes, pochádza z konca 10. storočia. Predtým však už mnohé staré prekresťanské kultúry v Európe zvykli na začiatku zimy uctievať svojich zosnulých predkov. Niektorí religionisti sa dokonca domnievajú, že dušičky sú pozostatkom vôbec najstarších náboženských rituálov. Napríklad u Keltov, ktorí žili aj na našom území, bol tento sviatok najdôležitejší v kalendári a pokladal sa za prelom starého a nového roka.

Starí Slovania, prirodzene, tiež vzdávali hold svojim mŕtvym. Pred príchodom nemeckých kresťanských misonárov a byzantských vierozvescov verili naši predkovia, že mŕtvi v dobrom či v zlom ovplyvňujú ich život. A preto sa, samozrejme, obetami pokúšali nakloniť si ich priazeň. S dušičkami tiež súvisia Zádušnice, ktoré Slovania svätili zvyčajne 4 krát do roka, prvýkrát 40 dní po pohrebe. Zvyk hodovať na počesť zosnulého u nás pretrval po tisícročia, naprieč kultúrami a náboženstvami.

-sta-

prevzaté z www.patriot.sk/2009/11/dusicky-na-staroslovansky-sposob/