Dažbogovi vnuci na cestách

Archeoskanzen Modrá, Mikulčice  

14.- 15.8.2010

 Už dlhšie sme plánovali spoločný občinový výlet a ja, ako starešina (hlava pomazaná, občas dubová : )) som navrhol tri veľmi lákavé destinácie: Archeoskanzen Modrá a veľkomoravské hradiská Mikulčice a Pohansko – Břeclav. Břeclav sme nakoniec vynechali kvôli časovému sklzu, snáď nabudúce.

            Napriek nie príliš priaznivej predpovedi počasia sme sa dobre naladení vydali k našim susedom Moravanom, konkrétne do obce Modrá, kde sa nachádza archeoskanzen - zrekonštruované veľkomoravské hradisko Velehrad. Na tomto mieste mi nedá trpko si nepovzdychnúť nad absenciou niečoho podobného na Slovensku (niečo sa síce šušká o archeoskanzene v Nitre, ale šušká sa už akosi príliš dlho). Vypovedá to o vzťahu nášho štátu k svojmu kultúrnemu dedičstvu a histórii. Ešteže nám dr. Fico dal postaviť tú „impozantnú“ sochu Svätopluka. Prepáčte mi túto malú odbočku, ale nedalo mi to. Vráťme sa však do Modrej. Pár slovami vám predstavím Archeoskanzen Modrá. Skanzen sa nachádza v lokalite pôvodného velkomoravského osídlenia, v tesnom susedstve Velehradu, 7 km od Uherského Hradisťa. Predstavuje ideálnu podobu slovanského opevneného sídliska z doby Velkej Moravy (9. stor). Ak chcete vedieť viac, siahnite po odbornej literatúre, prípadne použite google a potom hor sa pri najbližšej príležitosti na Modrú.

            Na Modrú sme sa vychstali 14. augusta nie náhodne. Tento  víkend sa v areáli archeoskanzenu konal historický festival Veligrad. Hradisko teda nepôsobilo ako mŕtvy pomník, ale žilo a to predovšetkým vďaka združeniu Velkomoravané, ale i iným skupinám historickému šermu a oživenej histórie. Keď sme dorazili do Archeoskanzenu prebiehal už tzv. velkomoravský trojboj, čo bolo zápolenie  v nasledujúcich disciplínach: lukostrelba, špalíkovaná (stredoveká hra s drevenými kolíkmi pochádzajúca so Švédska, ale je možné že ju poznali aj starí Slovania) a poslednou a dá sa povedať, že najzábavnejšou disciplínou bola súťažov monoxylov (člnov vydlabaných z jedného kusu dreva). Z trojboja sme videli len časť, pretože sme si najprv chceli obzrieť celý areál archeoskanzenu a tiež sa nasýtiť a napojiť: ). Čo sa týka jedla, tak okrem klasických súčasných pokrmov bolo možné pochutnať si i na stredovekých pšeničných plackách pečených priamo nad ohňom. Placky si veľmi rýchlo získali sympatie členov našej výpravy, boli naozaj chutné: ). Okrem šikovných „plackáriek“ si tu svoje šiatre rozložili i nemenej šikovní remeselníci ponúkajúci výrobky z dreva, kože, kovu i skla. I náš Svjatoboj si tu rozložil svoje prekrásne repliky staroslovanských šperkov a amuletov, ktoré právom vzbudzovali obdiv a úctu návštevníkov. Hlavným bodom programu festivalu Veligrad na Modrej bola veľkomoravská bitka. Do boja sa priamo zapojilo a následné bojové ukážky predviedlo viac ako 200 bojovníkov. Bola to vcelku zaujímavá „podívaná“, hoci sa kvalitatívne ničím výrazne nelíšila od obdobných vystúpení. Po ukončení bojových ukážok sa hradisko oficálne uzavrelo, pričom jeho brány sa opäť otvorili až pred začiatkom koncertu Tomáša Kočka a jeho orchestra. Koncert sa samozrejme konal pod holým nebom, priamo za palisádami hradiska. Bohovia nám dopriali po celý deň krásne slnečné počasie, vrátane večera a noci. Tomáš Kočko je jeden z mojich obľúbencov a veľmi som sa na jeho koncert tešil. Krátke info pre tých čo Tomáša Kočka a jeho orchester nepoznajú.  Najvýstižnejšia deifinícia ich hudby sa nachádza priamo na ich oficiálnych stránkach:  world music inšpirovaná moravskou tradičnou hudbou. Kočko je rozhodne fenomén českej pesničkárskej scény a to nielen vďaka jeho citlivému kombinovaniu folklóru s modernejšími hudobnými postupmi. Za viac ako povšimnutie stojí lyrika, ktorá veľmi dôstojne „súperí“ s nadštandardnou hudbou (samozrejme v rámci žánru a regiónu). Texty sú prevažne o Kočkovom rodnom kraji, staroslovanských tradíciach a obyčajoch, zvláštnosťou sú i Kočkove neskrývané sympatie s predkresťanským slovanským duchovnom i jeho dnešnými stúpencami. Ešte pár slov ku koncertu na Modrej.  Postačia dve slová: bol skvelý : ). Majster Kočko a jeho majstrovský orchester nás znamenite bavili vyše dvoch hodín a to sa nám ešte poniektorým málilo : ). Ich temperamentná muzika roztancovala a občas aj rozosmutnila nejedno citlivé, vnímavé srdce. Koncert Tomáša Kočka bol naozaj krásnou bodkou za prvým dňom veligradského festivalu. Po koncerte sme ešte nejaký čas zotrvali (niektorí až do skorých ranných hodín) pri pive i medovine a družnom rozhovore. Nad ránom nás  prebudila poriadna „paromská veselica“ so všetkým čo k tomu patrí, prudkým lejakom, bleskami i hromami. Búrku sme však úspešne prežili bez ujmy na zdraví či majetku. Predpoludním sme Modrú opustili a vydali sa k ďalším cieľom našej cesty.  Prvou nedeľnou zastávkou bolo Slovácké múzeum v Uherskom hradišti, kde sme si prezreli pavilón Památník Velké Moravy.  Zaujímavosťou tohto múzea bolo, že expozícia je založená na príbehu veľkomoravana pomenovaného archeológmi Mojslav, pochovaného v 9. stor. na pohrebisku v Starom Meste „Na Valoch“. Príbeh je predstavený v podobe historických panorám. Tie sú tvorené konkrétnymi postavami v životnej veľkosti a zachycujú základné dejinné okamžiky Veľkej Moravy, ale tiež prezentujú životné aktivity obyvateľov 9. stor. Považujem takúto formu popularizácie našej histórie za dobrý a inšpiratívny nápad. Po návšteve tohto múzea sme opustili Uherské Hradiště a vydali sa smerom do bájnych  Mikulčíc,. Archeologické nálezisko Mikulčice – Valy je najväčšie slovanské archeologické nálezisko v Českej Republike. Mikulčice boli jedným z najvýznamnejších centier Veľkej Moravy. Archeologické nálezisko sa rozkladá na pomerne veľkej ploche, 10 ha. Areálom náleziska prechádza označená trasa náučného chodníka s informačnými tabuľami a s voľnou prehliadkou základov 11 kostolov a kniežacieho paláca. Okrem toho sú tu dva návštevné pavilóny so stálou expozíciou archeologických nálezov. Ako som už v úvode spomínal hradisko Břeclav – Pohansko sme už nestíhali navštíviť, čo nás však v žiadnom prípad nerozladilo a kultúrne i spoločensky uspokojení sme sa vydali na spiatočnú cestu.

Nuž, bol to vskutku vydarený výlet! Odporúčam našu trasu všetkým, pre ktorých nie je úcta k  svojim kultúrno - historickým koreňom len zbytočná nostalgia.   

Budislav