Stretol sa rok s rokom a tak sme sa i my opäť stretli v tríbečských lesoch, aby sme v kruhu priateľov oslávili posledný sviatok tohto roka. Boli to v poradí III. oslavy sviatku Kračun, ktoré zorganizovala naša občina.

Zišlo sa nás tento rok o čosi menej ako v ten predchádzajúci, takže atmosféra bola viac komornejšia. Nižší počet účastníkov nezapríčinil ani tak nezáujem, ale predovšetkým choroby a iné nepríjemnosti, ktoré pár našim  priateľom zabránili tráviť s nami tento veľký a nesporne významný sviatok. Nuž, ako sa vraví, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Hlavne posledné týždne pred zimným slnovratom sa nešťastie v rôznych podobách len tak hemží v ľudskom svete. Po skúsenostiach z minulých ročníkov. Sme boli pripravený na to, že v tento deň sa nám rozhodne nevydarí všetko podľa našich predstáv.  Moc Černoboga a jeho pomocníkov na Kračuna vrcholí a tak sa niet čomu čudovať. Naštastie Bohovia stáli pri nás a k žiadnej veľkej pohrome neprišlo.

Dni predchádzajúce Kračunu sa niesli v znamení výdatného dažďa  a tak sme boli všetci príjemne prekvapení nádherným, slnečným dopoludním. Popoludní však nebo opäť zatiahlo svoju pochmúrne sivú oponu a prvé kvapky na seba nenechali dlho čakať. Pršalo až do neskorej noci hoci sme sa nádejali, že snáď aspoň počas obradu dážď ustane. Neustal: ) To nám síce spravilo zopár vrások na čele, ale samozrejme nás to neodradilo od nášho zámeru a tým bola obradná rozlúčka so starým rokom a umierajúcim slnečným Bohom a vítanie nového roka, Slnka, malého Božiča. Napriek vytrvalému dažďu sa nám podarilo zapáliť 2 obradné ohniská z pripravených 3. Za to môžeme vďačiť priazni Svarožiča, našej trpezlivosti a v neposlednom rade aj petroleju: ).

Obrad sa začal hrou na gajdicu, ktorá nahradila pôvodne plánovaný lesný roh. „Zatrúbením“ na gajdicu sme privolali pred vstupnú bránu do božišťa účastníkov obradu a zároveň privolali Bohov, duchov živlov a predkov – dedov, aby spoločne s nami slávili tento sviatok a držali nad nami ochrannú ruku v najtemnejší večer roka.  Ani my sami sme však neboli pasívni a pred začiatkom obradu sme vykonali zopár ochranno – očistných rituálov, ktoré nás mali uchrániť pred zlými duchmi. Umývali sme sa vodou, kruh božišta obsypali zmesou maku, ľanu a cesnaku, nechýbalo vydymovanie čarovnou bylinkou (tradične sme použili šalviu) a každý človek stojaci v obradnom kruhu sa dotkol čepele sekery, pretože kov odháňa nečisté sily. Takto chránení sme mohli započať obrad.

Nebudem detailne opisovať celý obrad, ale kvôli predstave prípadných zvedavcov ho rozčlením do týchto krokov / častí:

1.     Pálenie badniaka, poďakovanie za to čo nám starý rok dal

2.     Vítanie mladého Božiča Dažboga, obrodeného Slnka a nového roka

3.     Privolanie predkov k obradnému ohnisku a ich pohostenie kračúnskym koláčom a medovinou

4.     Spoločné jedenie kračunského koláča

5.     Obetovanie

6.     Veštenie z jablka

7.     Prípitky

Koho by zaujímali detaily, tomu veľmi ochotne pošlem kompletný scenár obradu. Na tomto mieste mi nedá nenapísať, že pri tohtoročnom obrade mi vo výraznej miere pomáhal Tvorilad, ktorý spoločne so mnou „spolužrecoval“. Chcem sa mu aj touto cestou poďakovať a už teraz sa teším na ďalšiu spoluprácu s týmto záhoráckým rodnovercom: )

V krátkosti ešte napíšem dianie po obrade. Nasledovala hostina, ktorá pozostávala so štedrej kapustnice ( kto bol tak musí uznať že bola naozaj štedrá: ) a nechýbala ani maškrta v podobe sladkej prosnej kaše s hrozienkami a sušenými slivkami. A potom sa pila medovina, pivo a dokonca aj čistá voda :), diskutovalo na vážne i nevážne témy: ). V súvislosti s obradom ešte hodno spomenúť, že do kachiel na chate sme preniesli uhlík z obradného ohniska, pretože oheň zapálený na Kračuna nesmie vyhasnúť a musí horieť až do úsvitu. Počasie nám nedovoľovalo zostať pri ohni  do rána a tak, sme to riešili takýmto spôsobom. Hlavným strážcom ohňa resp. kachiel: ) sa dobrovoľne stal Hromoslav a svojmu slovu i dostál a oheň z posvätného uhlíka ustrážil. Zatiaľ čo Hromoslav bdel, my ostatní sme si aspoň na pár hodín zdriemli, pretože ráno nás čakala ešte jedna povinnosť.  Spoločne sme privítali východ Slnka, znovuzrodenie Dažboga. Súčasťou tohto krátkeho, skorého ranného obradu bolo aj obsypávanie ľudí zrnom. ktoré má zaistiť bohatú úrodu, zdravie a silu v budúcom roku. Dodám ešte takú malú „pikošku“ týkajúcu sa ranného obradu.  Tento obrad sa mal pôvodne konať na tom istom mieste ako ten večerný, ale žiaľ na naše božište sme sa nedostali, keďže nám ujo poľovník, zabránil vstúpiť do lesa. Žiadna tragédia to nebola, obrad sme vykonali v blízkosti chaty. Oslava kračunského sviatku sa konala a to je to najpodstatnejšie. To čo sa malo vykonať sa vykonalo, napomohli sme otáčaniu posvätného kolesa vesmíru, napomohli obrode sveta i našej, človečenskej obrode.   

Na záver sa chcem poďakovať mojim druhom z občiny Dažbogovi vnuci, Tvoriladovi a všetkým ostatným, ktorí s nami svätili Kračunský sviatok, neodradilo ich nevľúdne počasie a neštítili sa ani pridať ruku k dielu.

                                                                                  Budislav