Kameň Alatyr sa má nachádzať v strede sveta a predstavuje centrum mytologického vesmíru, tradične sa umiestňuje na východnú stranu, na rajský ostrov Bujan (ostrov večnej jari (leta) - bujný-jarý t.j. plný života a sily). Tento rajský svet, kde sú všetky stromy zo zlata, nám pripomínajú aj rozprávky, kde sa za morom nachádza zlatá krajina, miesto plné rôznych mýtických až božských postáv.

Ostrov Bujan a kameň Alatyr sú najrozšírenejšími motívmi stredovekých ruských legiend a ruského folklóru. Alatyr sa popisuje ako biely, žiariaci, horúci. V ňom alebo pod ním se ukrýva mocná, nebeská, nekonečná sila. Tato sila je zdrojom uzdravenia, v rôznych ľudových zariekaniach a prosbách sa Alatyr a „sily nebeské“ v ňom ukryté prosí o pomoc pri uzdravení rôznych chorôb ľudí a dobytka. V tejto súvislosti treba spomenúť i na „nebeské rieky“ „živé vody“, ktoré majú prameniť pod Alatyrom a ich zdrojom má býť práve táto sila nebeská.

S Alatyrom  úzko súvisia dve mýtické postavy. Prvou  je dievčina- mladucha sediaca na Alatyre, „zašívajúca rany“ a „liečiaca choroby“. Býva nazývaná Zora (Zorja), čo korešponduje s umiestnením Alatyru na východe. V postave tejto dievčiny sa zrejme projektuje staroslovanská Bohyňa (Mokoša, Lada alebo Živa?). V mladších folklórnych predstavách bola nahradená v tejto úlohe svätou Máriou Bohorodičkou.

Druhou postavou súvisiacou s kameňom Alatyrom je sv. Ilija (Eliáš), ktorý nahradil predkresťanského hromovládcu Peruna. Prorok Ilija tu vystupuje ako strelec stojaci na Alatyre a strieľajúci hromy, nazývané „peruny“, po hadovi-drakovi (čertovi), alebo zasahuje personifikované ľudské choroby. Archaickejšie pôsobí verzia,  kde sv. Ilija odráža tieto „hromové strely“ ako iskry z Alatyra svojim „železným kyjom“. Podľa veľmi rozšírenej ruskej ľudovej predstavy sú pozostatky bleskov, týchto „hromových striel, perunových striel, perunov“, často nachádzané praveké kamenné nástroje: strelky šípov, kamenné sekery, pästné kliny a rôzne hroty (jednak pre svoj štiepaný tvar a jednak preto, že pazúriky a ostatné sopečné sklá, z ktorých bývajú zhotovené, kresajú iskry). Kamenné sekery s dierkou sú známe i na Slovensku ako „hromové kamene“. Medzi tieto tzv. hromové kamene- strely patria i úderom blesku spečené kusy kameňov a hliny.

Ďalším veľmi podstatným prvkom ľudových príbehov s Alatyrom je strom, ktorý vyrastá priamo na kameni. Tento strom vyrastá zo „sily nebeskej“, inokedy zase rieky vytekajú z jeho koreňov. Tento strom nie je druhovo špecifikovaný, „vyrástol od zeme do neba a pokryl celý svet z jedného konca na druhý“, býva ukovaný železa alebo zo zlata či striebra  a dozrievajú na ňom všetky plody sveta. Pôvodná predstava by mohla byť, že sa jednalo o dub,  naznačuje to i niekoľko ľudových povestí o stvorení sveta. V modernejších a kresťanstvom viac poznačených verziach týchto folklórnych predstáv nahradil strom života cédr, z ktorého bol vyrobený Ježišov kríž alebo bol priamo nahradený krížom a Alatyr bol následne stotožnený s Golgotou. Stotožnenie stromu života s kresťanským krížom vidíme i v slovenskom ľudovom umení, kde je kríž často zdobený rastlinnými motívmi, a na doskových náhrobných kameňoch je namiesto kríža kvet, ktorý v slovenskom ľudovom výtvarnom umení nahradil strom života (nezriedka vyrastá z útvaru podobnému kameňu).

Alatyr je otcom (matkou) všetkých kameňov.  Môže byť malý, ale aj veľký ako hora. Niekedy sa popisuje ako leží na svätej hore uprostred sveta, uprostred ostrova Bujan. V slovanskom svete je množstvo posvätných miest, kde sa nachádza na jednom mieste (alebo v jednej lokalite) posvätná hora, posvätný kameň (skala), posvätný prameň (rieka) a posvätný strom (háj), ktoré s rôznou úplnosťou vymenovaných prvkov, akoby symbolicky kopírovali mytologické usporiadanie sveta.  Alatyr ako otec všetkých kameňov súvisí predovšetkým s jantárom. Okrem toho, že priehľadný jantár ohnivej farby pripomína popis Alatyru, sa Baltské more ako bohatý zdroj jantáru v Rusku nazývalo i „Alatyrské more“.

Etymologickú podobnosť slov alatyr a jantár, ale i gréckého elektron (jantár), podporuje i nemecké Bernstein (jantár),  bern- od brennen (horieť), čo súvisí s „ohnivým Alatyrom“. V širšom indoevropskom a významovom kontexte súvisí kameň Alatyr s latinským altar (oltár), čo zase môže súvisieť s mýtickými kameňmi - oltármi z iránskeho prostredia.