Ako sme sa stali tým kým sme alebo naša cesta k rodnoveriu
Prechod z predchádzajúceho náboženského života k terajšiemu nebol priamy. Predchádzali mu hlavne záujmy o prírodu, pričom začali pociťovať úctu k nej. K tomu sa neskôr pridalo moderné ponímanie prírody a ekologické(enviromentálne) cítenie.
Dôvod nadviazania na náboženstvo starých Slovanov je okrem už spomínaných ekologických aspektov aj národná uvedomelosť. Nie však v zmysle nacionalizmu, ale uvedomenie si seba ako potomka veľkého slovanského národa, prebudenie a uvedomenie si svojej identity.
Proces prebúdzania nášho slovanského ducha však nebol náhly, ale pozvoľný. Museli sme prejsť rôznymi inými cestami, kým sme sa dostali až sem. Duchovno vnímame ako niečo čo nás obklopuje a presahuje. Je to niečo, čo je večné a nepoznané a preto nie je možné ho zadefinovať. Je možné sa k duchovnu len priblížiť alebo sa od neho vzdialiť. Je pre nás prirodzené, že nie všetky chápania duchovna sú rovnaké, a preto je prirodzené, ak si ho každý vysvetlí podľa svojho. Z toho vyplýva, že neodsudzujemene iné duchovné smery.
Slovanská viera pre nás tiež znamená získavanie nových skúseností, čo nám pomáha k nadobudnutiu skúseností a poznania seba i sveta okolo nás. Toto poznanie nadobúdame sami, bez žiadnych iných vplyvov či faktorov. Poznanie nám pomáha nájsť správne riešenie v zložitých životných situáciach.
Dažbogovi vnuci (Budislav, Preslav, Blahoboj, Svjatoboj, Hromoslav, Štefan, Dalibor)