Svätoháje a iné kultové miesta starých Slovanov na území Slovenska

Napriek faktu, že svätoháje máme v písomných prameňoch poriadne opísané iba pre Polabskú oblasť, neznamená to, že boli svätyňou typickou výhradne v tejto geografickej oblasti. Tomu nasvedčujú i zmienky o svätých hájoch v toponymách dochované i z nášho územia. Háj predstavoval oddelené miesto odpočinku mŕtvych. Termín je odvodený z všeslovanského slova gajъ. Zmena spoluhlásky z „g“ na „h“ prebehla v 12. storočí. Háje a iné posvätné miesta sa môžu reflektovať aj v slovách bór, chrasť, dubie, dúbrava, bučina. Posvätné háje sa udržali, ako typ sakrálneho priestoru aj v období budovania svätýň a chrámov a často bývali aj ich súčasťou. Niekedy bývali aj umelo ohradzované a vstúpiť do nich smel, len kňaz – žrec, prípadne ten, kto hľadal v nebezpečenstve azyl (háj súvisí s výrazom hájiť). Tento priestor nesmel byť poškvrnený ani krvou nepriateľa.

V tejto súvislosti je nutné spomenúť lokalitu Chrasť nad Hornádom. V strede osi východnej apsidy miestnej rotundy bol 90 cm od muriva odkrytý zuhoľnatený drevený kôl obložený pieskovcovými kameňmi, osadený do sterilnej hlinitej vrstvy. Kôl zrejme nebol osamotený, pričom stopy po ostatných boli pravdepodobne odstránené postupne pri hĺbení hrobových jám. Výstavba chrastianskej rotundy súvisí nepochybne s christianizačnou vlnou v prostredí starého pohanského kultového centra. Nebolo by to nič neobvyklé. Najstaršie predrománske a románske kresťanské stavby sú (nie len) na Slovensku často situované na miesta okrajov alebo temien kopcov, teda na miesta pohanských kultových centier (okrem iných tiež Dražovce, Kostoľany pod Tríbečom, Nitrianska Blatnica...).

Vráťme sa však ešte ku Chrasti nad Hornádom. Svah pod kostolom sa dodnes nazýva Dubie, je možné že sa tu nachádzal posvätný dubový háj. Pod týmto svahom pramení Tekovský jarek, v blízkosti ktorého sa našla keramika 11. – 13. storočia. Do tohto prostredia je lokalizovaný údaj listiny z roku 1277, kde sa spomína údolie Ihrického potoka. Ihrici (igrici) boli potulní speváci, hudobníci, básnici. V ich repertoári boli rôzne druhy „piesní“, základ tvorili predovšetkým náboženské a epické legendy. Igrici /ihrici sú zrejme slovanskou obdobou keltských bardov.


Iným predpokladým kultovým miestom na našom území je záhadný Balwankew. Nájdete ho cestou z Košíc do Sene. Po pravej strane si môžete všimnúť pahorok vystupujúci z polí. Toto miesto má geografický názov Boží vrch. Zemepisné miesta zvyčajne nedostávali svoje mená náhodne. I keď väčšinou nedokážeme určiť ich pôvod, v tomto prípade je pravdepodobnosť odhalenia vysoká. Je to miesto, na ktorom v minulosti stála pohanská kultová stavba – Balwankew. Balwankew poznáme už len z historických zápisov. Podľa nich v roku 1267 mladší kráľ Štefan daroval synovi Thekusa Powsekovi zem po Izradovi, ktorý zomrel bez potomkov. Pri opise hraníc darovaného územia je napísané: "ad statuan lapidean, que dicitum balwankew". Názov Bakwankew je odvodený od maďarského bálvány kö. Išlo teda o kamennú modlu. Ak to spojíme s názvom Boží vrch, je zrejmé, že toto miesto bolo kultové a malo svoj náboženský význam. Išlo o kult niektorého slovanského Boha? Bol ním Perún, Svarog, Dažbog, alebo Veles? Alebo išlo ešte o staršie náboženstvo – napríklad Keltov? Prípadne o praveký megalitický menhír?

V spomínanej listine z roku 1267 sa v doslovnom preklade píše: „pri kamennej soche zvanej Balwankew“. Ak to teda nebol menhír, ale socha, skôr sa núka teória neskorších náboženstiev – napríklad slovanských kultov. Otázne však je či by uhorskí cirkevní predstavitelia tolerovali v roku 1267 t.j. takmer 200 rokov po christianizácii kamennú modlu. Máme predsa dobové písomné dôkazy o tom, ako smutne skončili modly, svätoháje a iné kultové objekty u východných Slovanov, a obdobný proces sa určite dial aj v Uhorsku. I keď sa stará viera Slovanov, najmä kult Perúna, uchovávala popri kresťanstve celé storočia, sochy sa tu ničili rovnako. V tomto prípade by viac prichádzalo do úvahy, že Balwankew bol predsa len menhír a termín socha mal skôr abstraktnejší kontext.

Spracoval: Budislav