Avarský problém

V polovici 6. storočia sa Avari objavili v kaspických stepiach. Kto tieto miesta niekedy videl, chápe dobre, že sa im tam zostať veľmi nechcelo a tak v roku 558 požiadali byzantského cisára Justiniána o možnosť usadiť sa v Byzantsku. Lepšie si to načasovať ani nemohli. Byzantské vojská sa práve na Východe handrkovali s Perziou o piesok a tak Slovania z Pannónie takmer nerušene zaberali jednu západnú provinciu za druhou. Cisár uvidel ako jedinú možnosť obrany územia povolať na pomoc nových spojencov, aj keď mali krivé nohy, smrdeli konským potom a ich celkový výzor pripomínal skôr karikatúry zo zlého sci-fi seriálu (aspoň teda podľa autora Menandra Protektora). Ich zásah bol úspešný, hoci nie tak, ako si cisár asi predstavoval. Avari spočiatku Slovanov ozaj nenávideli, veď pri ich dobýjaní sa riadne zapotili. Ich bojové schopnosti však boli neprehliadnuteľné a tak ich začali nasadzovať do svojho vojska, kde pred Avarmi tvorili dvojité šíky. Ak Slovania v bitke vyhrávali, Avari bežali po korisť. Ak prehrávali, cválali im na pomoc. A aby si tento systém odskúšali v praxi, vybrali sa s celým vojskom hneď na druhý rok na skusy do Byzancie. A boli hrozní a úspešní.

Možno by tento systém aj fungoval, mal však drobný háčik, či v tomto prípade skôr riadny hák: predstavte si takého Avara, ktorý svojim deťom kvôli vlastnému dosť čudnému estetickému cíteniu deformuje tváre do podoby pripomínajúcej E.T.ho v poslednom štádiu lepry. Potom taký Avar uvidí slovanské dievča. Zbytok si iste domyslíte. Avari chodievali k Slovanom prezimovať a podľa kronikárov si brávali do pelechu manželky a dcéry Slovanov. Tých to pochopiteľne riadne štvalo. Nový vojenský systém Avarov mal však ešte jednu nespornú výhodu, a tou bolo, že slovanských chlapov bolo vďaka stratám vo vojnách málo. Z týchto spojení sa rodili synovia, ktorí boli vylúčeni z avarského spoločenstva, Slovania ich nepríjmali, hoci vyrastali v slovanskom prostredí. Kultúrne to teda boli Slovania, museli aj bojovať vo vojsku, a to bolo asi tak všetko. Keď ich dorástla už druhá generácia, povedali si, že toho majú tak akurát dosť. V čase, keď sa v Arábií dostával k moci Mohamed, pripravili naši predkovia povstanie. Vypuklo v roku 620 na strednom Dunaji a po prvých úspechoch sa k nemu začali pridávať aj ostatné slovanské kmene.

Na scénu prichádza Samo

Podľa Fredegara bol Samo franský kupec z kraja senonského. Síce nepoznáme žiadne franské meno Samo, ale to je teraz jedno. Vtedajší kupectvo bolo nebezpečným remeslom. Karavány pripomínali skôr vojenské kontigenty, človek riskoval život a zas toľko bohatstva sa na tom zarobiť nedalo. Bol to skrátka dosť vyčerpávajúci spôsob existencie a vyžadoval riadne odolný charakter. Už z tohto musí byť jasné, že náš budúci capo di tutti capi bol drsňák schopný nielen mávať mečom, ale aj efektívne organizovať, o vodcovskej charizme nehovoriac. Podľa počtu jeho neskorších slovanských manželiek možno povedať, že to bol taký sexidol svojich čias.

Samo sa vybral ku Slovanom v čase, keď už povstanie bolo v plnom prúde. Môj osobný názor je, že so zbraňami. Karavánu mal dosť početnú, kedže sa neskôr bola schopná plnohodnotne zapojiť do bojov. Pôvodný cieľ bol ale asi prozaickejší, v prípade potreby sa rýchlo prebiť cez pohraničné hliadky, kedže franskí panovníci dosť neradi videli kvalitné meče v slovanských rukách. Tak či onak, Samo sa zapojil do povstani. O jeho dôvodoch sa môžme len dohadovať. Možno si myslel, že ako slovanský hrdina bude obchody uzatvárať úspešnejšie, možno mal proste dobrodružnú povahu. V každom prípade si rýchlo získal významné slovo a pod jeho vedením bolo povstanie úspešné tak, že Slovania prešli do protiútoku a Avarov nakoniec porazili. Samo ukázal také organizačné schopnosti, že si ho Slovania zvolili za kráľa...teda preto a ešte z toho dôvodu, že utvorený kmeňový zväz nemohol mať panovníka z členského kmeňa, pretože bolo priveľké riziko, že by ho protežoval (vo vtedajšej Európe nebolo podobné rozhodnutie veľmi výnimočné).

Samojediný kráľ

Slovania v období Samovej vlády Avarov porazili ešte veľakrát. Dokonca až tak, že začali Frankov prosiť o ochranu pred Slovanmi, to je ale ešte ďaleko. Samo prijal slovanskú kultúru, odev a 12 manželiek (avšak páni, nezáviďme mu, znamená to totiž aj 12 svokier) a kamarátil sa aj s Frankami. V roku 631/632 sa ale Frankovia a Slovania prestali spolu hrať, keď na slovanskom území bola prepadnutá a olúpená franská karavána. Franský kráľ Dagobert chcel za ňu náhradu a možno by sa jej i dočkal, keby si za vyslanca nevybral Sicharia. Tento človiečik sa totiž umeniu diplomacie učil asi vo Vatikáne, inak si jeho arogantné správanie neviem vysvetliť. Prišiel na Samov dvor, označil Slovanov za otrokov a psov, Samo mu zakontroval trhaním psími zubami a Sicharius mohol byť rád, že to prežil so zdravou kožou, i keď si myslím, že zopár kopancov sa mu ušlo. Táto roztržka vyústila do vojny. Frankovia sa na výpravu proti Slovanom sami neodvážili a zavolali si na pomoc Longobardov a Alemanov. Každý sa vybral v jednom prúde. Longobardi a Alemani na krídlach vyplienili pohraničné dŕžavy a odtiahli s korisťou domov. Na Frankov v strednom prúde čakal tvrdší oriešok, slovanská armáda v hradisku Wogastisburg. V trojdňovej bitke tu Slovania Frankov rozprášili tak, že pri prenasledovaní sa zastavili až na hraniciach. Ale len na chvíľu, hneď na to vyplienili franské pohraničie. Po tomto víťazstve sa k Samovi pridal Dervan, knieža Srbov a Slovania si každý hospodársky výkyv kompenzovali rabovaním v Austrázií, teda Rakúsku (až stretnete dákeho nadutého arschlocherra, spomeňte mu to :)

A po Samovi...

 Samo úspešne vládol 35 rokov. Po jeho smrti sa síce ríša rozpadla, ale susedia si už dávali bacha. Videli, čo naštvaný Slovan s mečom dokáže. Panónia sa síce opäť dostala pod Avarský vplyv, ale do pôvodnej nadvlády to malo ďaleko. Šlo skôr o kmeňový zväz Slovanov a Avarov, v ktorom postupne rozhodujúcu úlohu prevzali Slovania, ktorí začali poslovenčovať avarské kmene. Slovania si už do budúcna zachovali autonómiou a ich kniežatstvá získali nad Avarmi aj kultúrnu a ekonomickú prevahu. O sto rokov neskôr už prosia Avari franského panovníka, aby ich Slovanov zbavil. Ten to vyriešil tak, že Avarom a ich kaganovi Teodorovi dovolil presídliť medzi Savariu a Carnuntum. Tí, ktorí sa presťahovali, postupne splynuli s Frankami. A tí ktorí zostali, sa rozplynuli v slovanskom mori.

Nezodpovedané otázky

Dejiny Samovej ríše vytvorili hneď niekoľko veľkých otáznikov. Nevieme, kde sa ríša presne nachádzala, ani kde stál Wogastisburg. Dokonca ani, či bol Samo ozaj Frank, kedže v Spise o obrátení Bavorov a Korutáncov sa pre zmenu píše, že to bol Slovan. Lokalizácia ríše bola až príliš často spôsobom sebaukájania rozných kvázihistorikov podmáznutých rôznymi ideológiami. Inak povedané, Česi tvrdia, že bola v Čechách, Slováci, že bola na Slovensku a jeden maďarský historik tvrdí, že to bola Avarská ríša v Maďarsku a Slovanov sem priviezli v 18. storočí. Inu, máme aspoň na výber.

Preslav