Nitrianske kniežatstvo

Územie nad Dunajom hospodársky prosperovalo a v tomto prostredí sa formovalo staré Nitriansko, kde Slovania už v niekoľkých generáciách predstavovali najpočetnejšiu etnickú zložku obyvateľstva. Dôkazom týchto spoločenských a hospodárskych zmien bolo dotvárane vojensko-správno-výrobných centier - hradísk. Okrem už spomínanej Nitry k nim patrili Majcichov, Pobedim, Vyšný Kubín, Spišské Tomášovce a Brekov. Porážkou Avarov sa vytvoril najväčší franský štát v stredoveku. Úpadok moci Avarov pred rokom 795, využili slovanské kmene vo formujúcich sa kniežatstvách naddunajských Slovanov. Za pomoci Frankov sa zbavili avarskej mocenskej elity. Avari, bez politickej elity, boli postupne z veľkej časti pohltení silnejším franským a slovanským spoločenstvom. V regióne dnešnej Nitry sa upevňovala vláda domácej slovanskej dynastie, ktorá stála aj pri zakladaní vlastného štátneho útvaru. Jej moc sa opierala o sústavu nových hradísk a vojenské družiny. V Nitrianskom kniežatstve nevládol kráľ, ale niektorý zo staršinov, ktorý vynikal statočnosťou, bystrosťou a odvahou nad ostatnými. Staršin alebo vladyka (podľa západného zvyku knieža) bol vodcom domácich kmeňov. Rozhodoval o všetkom. Ako najvýznamnejší z rodu sídlil na rozsiahlom dvorci spolu so svojou družinou a služobníctvom. Najvýznamnejším kniežaťom v Nitre bol Pribina(koniec 8. st.-861). Na Pribinovom dvore bol zaužívaný ceremoniál podľa byzantských a franských zvykov. Nitrianskym kniežatstvom prechádzala známa staroveká Jantárová cesta, Soľná cesta aj ďalšie. Strategicky výhodná poloha Nitry lákala kupcov až z Orientu (podľa archeologických nálezov). Nečudo, že v Nitre vznikla kupecká kolónia, v ktorej pôsobili prevažne franskí kupci. No nechýbali ani kupci zo severu, ktorí ponúkali vlnené prikrývky, severské topánky, vydrie kožušiny atď. Nitrianci vedeli vynikajúco bojovať len vtedy, keď boli napadnutí. Obliekali sa do kožušín. Zdržiavali sa pri rodinnom kozube Bola to patriarchálna rodina. Rody sa stretávali pri obradoch a slávnostiach. Slovieni uctievali veľa bohýň a bohov. O Pribinovi vieme, že odmietol prijať kresťanstvo od susedných Frankov, hoci ho prehovárali a sľubovali mu, že ak prijme kresťanstvo, bude to pre neho a kniežatstvo pokrok. Pramene uvádzajú, že Pribina si vzal za manželku franskú kňažnú- kresťanku, príbuznú salzburského biskupa Adalráma. V roku 828 dal Pribina postaviť prvý kresťanský kostolík, ktorý vysvätil Adalrám, no sám bol pohan. Misijná činnosť sa opierala o kresťanský kostol v Nitrianskom kniežatstve - veľkofarskú cirkevnú inštitúciu a jej predstavený bol organizátorom aktivít po celom kniežatstve. Kresťanstvo šírili franskí kňazi. V tom istom období sa začína formovať kniežatstvo Morava, kde vládol Mojmír I. Pribina aj Mojmír I. mali početnú vojenskú družinu, ktorá sa vytvárala desaťročia predtým. Sila a túžba po koristi viedla k expanzívnym cieľom a tak sa obe susedné kniežatstvá ocitli pred vzájomným vojenským stretom. Jeden z rozhodujúcich, dobre pripravených a prekvapivých útokov sa najpravdepodobnejšie odohral pri Váhu a zrejme s ním súvisel aj zánik nižného hradiska Pobedim. V nových pomeroch jeho funkciu postupne prebralo nové veľkomoravské centrum - veľmožský dvorec Ducové. Porážkou sa skončila zvrchovanosť Nitrianskeho kniežatstva, knieža Pribina s rodinou a s časťou vojenskej družiny jeho územie opustil. Mojmír I. nechcel likvidovať obsadený vyspelý a dobre organizovaný politický útvar a tak sa začal proces zjednocovania Moravy a Nitrianska. Nitriansko začalo plniť úlohu údelného kniežatstva. Pribina so svojou družinou sa uchýlil k správcovi Východnej marky Ratbodovi. V rokoch 840-846 dostal Pribina od východofranského kráľa Ľudovíta Nemca do léna územie pri Blatenskom jazere. Od roku 847 sa toto léno spomína už ako vlastné Pribinovo kniežatstvo. Centrom kniežatstva bol Blatnohrad. Tu začal zhromažďovať početné obyvateľstvo. Staval a dal postaviť nové kostoly v Dudleipine, Ussitine, Betovii,... Boli to nielen kostoly, ale aj strategické centrá, hospodárske, kultúrne, vojenské a iné stavby. Pribina zahynul v boji začiatkom roku 861. Správu kniežatstva po Pribinovi prevzal jeho syn Koceľ.