Blažej Tur a kňažná Margita

Pre rekonštrukciu mytologického textu o Velesovi-vlčom pastierovi sú významným zdrojom povesti so severného Slovenska, hlavne z regiónov Považie a Turiec. V týchto povestiach a legendách sa nachádzajú čriepky temnej, zoomorfnej a démonickej stránky vlčieho pastiera, ktorý v povestiach nesie najčastejšie tieto mená: Blažej Tur, Bujak Tur, Vodník – starigáň či vodný bujak.

Uveďme si aspoň zopár úryvkov z niektorých turčianskych a považských povestí, kde vystupuje postava záhadného Tura:
„Tam kde teraz stojí Starohrad, vypínali sa medzi Turcom a Trenčínom nebotyčné bralá, v ktorých býval divý Tur a v paláci pod váhom strážil krásnu kňažnú Margitu. Vtedy ešte v dolinách Oravy, Liptova i Turca boli hlboké vody...Konečne raz našiel sa rytier, ktorý premohol divého Tura a oslobodil kňažnú Margitu.“

Iný prameň dáva Tura do súvislosti s vodníkom:
„niže Beckova vídavajú pltníci vodného chlapa: telo má ako chlap, no jeho hlava podobá sa čiernemu baranovi. Má zelené vlasy a rúcho, vábi ľudí do vody a ťahá ich do hlbiny pričom vydáva zvuky ako byvol. “

Zaujímavú báseň pod názvom Báj Turca napísal Ján Botto na motívy ľudovej balady. Z nej sa dozvedáme, že za čiad kňaza (knižaťa) Turana bol Turiec jazerom a bývala v ňom Biela panna v perlovom paláci. Turan sa ju pokúšal chytiť do siete z tenkých medených nití. Aby ho Biela panna nevtiahla do jazera priviazal sa ku stromu medenou reťazou, tá ale praskla a Turan sa takmer utopí v jazere. Nakoniec sa však zachráni a rozhodne, že tá prekliata zátoka musí byť zoraná. Sto obrov potom preorie prielom medzi horami a stojace jazero sa zmení na tečúcu rieku Váh. Údolie je zorané, biela panna a vodné kašiteľe zmiznú a je stvorený nový svet (pre porovnanie: v ukrajinských povestiach Kuzma a Demjan zapriahnu do pluhu zmija a vyorú s ním brázdu od Kijeva až k Dnepru a tak stvoria svet). Podobnú povesť zapísal neskôr Rudo Móric v knihe O Blažejovi, čo sa nebál (1975). Ako motto knihy cituje rozprávanie svojej starej mamy: „Kedysi dávno-pradávno bola v Turci samá voda, velikánske jazero. Až raz vám sám rohatý preoral brázdu cez skaliská považskej diery a jazero sa stratilo“. Z Móricovej knihy je pre naše bádanie veľmi podnetná povesť Ako sa stratilo Turčianske jazero. Táto povesť je zaujímavá hlavne tým, že sa vnej stretávajú dve protikladné postavy: knieža Turuz, spravodlivý a mierny vládca a Blažej Tur, démonický neprívetivý cudzinec. Knieža Turuz chce vysušiť jazero, no nedarí sa mu to a tak uzavrie dohodu s Blažejom Turom. Ak sa Blažejovi podarí vysušiť jazero sľúbi mu Turuz, že si môže postaviť hradisko na vysušenej pôde (teda na dne vysušeného jazera). Blažej Tur jazero vysuší, ale musí sa kvôli tomu spriahnuť s diablom, ktorému zapredá svoju dušu. Medzi Turovým hradiskom a Turuzovým hradom neskôr vzniká nepriateľstvo. Blažeja Tura nakoniec uchytí „sám diabol“ a kniža Turuz rozdelí jeho pôdu medzi svoj ľud.

Keď sa na povesť pozrieme detailne, nájdeme v nej mnohé mytologické prvky. Knieža Turuz sídli vo svojom hrade na kopci a symbolizuje „boha nebeského“, azda Peruna a Blažej Tur zas sídli na dne vysušeného jazera, čo značí že má blízko k podsvetnému Velesovi. Títo dvaja spolupracujú pri stvorení sveta (vysušení jazera) a následne si rozdelia svet, pričom medzi nimi vzniká rivalita. Zvláštne pôsobí v povesti postava diabla, ktorý pomáha Blažejovi Turovi s diablom. Obdobné rozdvojenie Velesa nachádzame i na jednej starobylej severoruskej ikone, na ktorej je diabol s medveďou hlavou zobrazený vedľa sv. Blažeja.

Na záver tejto kapitoly bude užitočné spomenúť niečo zo životopisu kresťasnkého sv. Blažeja. Oficiálna legendová tradícia (13.stor.) ako dôležitú súčasť Blažejovho martýria uvádza neúspešný pokus utopiť ho v jazere, do ktorého sa hádzali obete pohanským bohom. Sv. Blažej je však neutopiteľný, jazero vysuší alebo chodí po jeho hladine. Tu nám pomerne jasne pripomína tento kresťanský svätý Blažeja Tura či Vodníka. Niet pochýb o tom, že sv. Blažej obsahuje výrazné črty praslovanského Velesa, o čom nás viac-menej úspešne presviedčajú folklórne tradície i povesti.

Prameň: M. Golema: Svätý Blažej ako „vlčí pastier“ v textovej tradícii z českého, slovenského a maďarského prostredia

Spracoval: Budislav